Káva a zdravie

Piť či nepiť - to je otázka

To, na čom záleží najviac, je kvalita a čerstvosť – bezpodmienečne, bez výnimiek. Dlho skladovaná, v horšom prípade rovno namletá káva vášmu zdraviu neprospeje, aj keby pochádzala z tej najlepšej plantáže na svete a obsahovala tie najlepšie látky. Po dvoch rokoch od zberu ich totiž v káve veľa nezostane; káva bude zatuchnutá a skazená. To je jednoducho fakt.

Pokiaľ kupujete čerstvú a kvalitnú kávu, máte napoly vyhrané. Ale pozor: rovnako ako pri väčšine ostatných potravín platí aj pri káve pravidlo „všetko s mierou“. Za ideálne odporúčané množstvo sa považuje konzumácia 1-4 šálok kávy za deň. Záleží najmä na celkovom zdravotnom stave každého z nás a našom životnom štýle.

Kávové zrná obsahujú mnoho vitamínov (napríklad B2, B5, B1, B3), polysacharidy, proteíny, oleje a minerálne látky ako draslík, horčík, vápnik, fosfor, mangán a železo. Káva má taktiež silné antioxidačné účinky. Antioxidanty pomáhajú nášmu telu odbúravať škodlivé voľné radikály a pravidelná konzumácia kávy preto znižuje pravdepodobnosť vzniku srdcovo-cievnych chorôb. Vďaka obsahu kyseliny chlorogenovej je káve pripisovaný aj výrazný podiel na prevencii vzniku diabetu druhého stupňa.

Skoršie obavy, že pitie kávy prispieva k vzniku rakovinových buniek, boli najnovšími výskumami vyvrátené. Samotná káva rakovinu nespôsobuje. Nové klinické štúdie naopak preukázali, že primerané množstvo kávy môže predchádzať riziku výskytu niektorých typov rakoviny (napríklad rakoviny pečene) . Negatívne dopady na ľudský organizmus by mohlo mať v tomto prípade iba veľmi zlé praženie, kedy sú kávové zrná extrémne prepražené a spálené. Výber kvalitnej kávy od spoľahlivého predajcu preto nepodceňujte, naozaj sa to oplatí.

Kofeín

Väčšina ľudí vyhľadáva kávu predovšetkým pre jej energetické a povzbudzujúce účinky. Káva je totiž najväčším prirodzeným zdrojom kofeínu. Tento psychoaktívny stimulant sa v menšom množstve nachádza aj v ďalších bežne dostupných potravinách, napríklad v zelenom a čiernom čaji, kakaových bôboch alebo fazuľach.

Rastlinám v podstate slúži ako taký prirodzený pesticíd, ktorý paralyzuje a zabíja hmyz živiaci sa ich plodmi a listami. Pre človeka ale v malom množstve nie je nebezpečný. Za smrteľnú dávku je považované 10 g čistého kofeínu, čo zodpovedá približne 100–200 šálkam kávy (záleží na spôsobe prípravy a pod.). Týmto číslam sa nedokázal priblížiť ani francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac, ktorý sa okrem iného preslávil aj vrelým vzťahom k tomuto nápoju. Údajne dokázal vypiť až neuveriteľných šesťdesiat šálok kávy za deň. Podobným „kúskom“ sa ale radšej oblúkom vyhnite.

V malom množstve má kofeín celý rad zdravotných benefitov. Zlepšuje cirkuláciu krvi, stimuluje mozgovú aktivitu a posilňuje schopnosť sústredenia. Navodzuje pocit vitality a vďaka tomu údajne pomáha aj v boji s depresiou. Okrem iného tiež znižuje chuť na sladké a odďaľuje pocit hladu, preto ho nájdeme v najrôznejších doplnkoch stravy na redukčné diéty. A páni pozor – kofeín pomáha predchádzať aj vypadávaniu vlasov. Z tohto dôvodu sa často pridáva do šampónov a ďalšej vlasovej kozmetiky. Jeho priaznivé zdravotné účinky ocenia aj astmatici, pretože uvoľňuje hladké svalstvo dýchacieho ústrojenstva.

A čo káva a krvný tlak? Zvyšuje ho? Áno, ale iba v krátkodobom horizonte. Dlhodobý vplyv kávy na vysoký krvný tlak bol už na základe najnovších výskumov vylúčený. U pravidelných konzumentov, ktorí sú na kofeín zvyknutí, navyše tento efekt významne slabne. A ako už bolo povedané vyššie, konzumácia primeraného množstva kávy môže byť srdcu a cievam naopak prospešná.

Káva a šport

Kofeín povzbudzuje činnosť svalov a dokáže zrýchliť náš metabolizmus až o 15%. Výrazne tak pomáha pri spaľovaní tukov. Všeobecne sa preto odporúča jedna šálka kávy pred tréningom. Pretože káva pôsobí ako diuretikum, nezabudnite ho pred športovým výkonom doplniť väčším pohárom vody.

Po cvičení a vyššej fyzickej námahe sa ale kofeínu radšej vyhnite. Po konzumácii kávy, rovnako ako v priebehu cvičenia, totiž dochádza k pozastaveniu syntézy proteínov vo svaloch, tj k pozastaveniu procesu regenerácie. Zatiaľ čo pri cvičení je to tak v poriadku, v čase odpočinku je potrebné tento proces znova naštartovať. Namiesto kávy si preto doprajte skôr kvalitné bielkoviny.

Aby žalúdok nebolel

Káva bohužiaľ obsahuje aj niektoré nežiaduce látky, ktoré vznikli počas praženia. Ich nechcenému uvoľňovaniu do nápoja môžeme zabrániť správnym postupom počas prípravy. Základnou podmienkou je, že kontakt pomletej kávy a vody počas extrakcie nepresiahne dĺžku troch, maximálne štyroch minút. V tomto prípade sa do vody uvoľnia iba minerálne látky, oleje (chuť a aróma) a menšie množstvo kofeínu. Zároveň sa tiež zamedzí nadmernému lúhovaniu nežiaducich látok.

Pokiaľ však kávu pripravíme spôsobom espresso, popri splnení podmienky krátkeho kontaktu kávy s vodou docielime ešte tzv. emulzie; dokonalého premiešania vody a olejov. Správne pripravené espresso nielenže neobsahuje nežiaduce látky, ktoré sa uvoľňujú do nápoja po dlhšej dobe lúhovania, ale zároveň je vďaka dobrému premiešaniu vody a kávových olejov aj veľmi ľahko stráviteľné. Takéto espresso sa musí ale rýchlo vypiť.

Ak si pripravíte napr. klasického „slovenského turka“, môžete na hladine vidieť olejové škvrny – tieto oleje oddelené od vody sú veľmi ťažko stráviteľné, preto niekomu môžu pôsobiť problémy s trávením a bolesti žalúdka

Kedy sa káve radšej vyhnúť

Nie každému pitie kávy svedčí. Ak patríte k osobám precitliveným na kofeín, môže u vás jeho konzumácia vyvolať nervozitu, podráždenosť a v niektorých prípadoch aj úzkosti. Častým problémom býva aj zhoršenie kvality spánku, poprípade nespavosť. Ľudia s poruchami trávenia môžu po jeho konzumácii pociťovať nevoľnosť a bolesti brucha, pretože stimuluje sekréciu žalúdočných štiav. Našťastie existuje riešenie, na ktoré prišiel v roku 1906 Ludwig Roselius, keď svoj náklad kávy nechcenou náhodou namočil do mora – bezkofeínová káva. Tá obsahuje približne o 97 % menej kofeínu ako klasická káva, naďalej však v sebe uchováva ostatné zdraviu prospešné látky.

Pitiu kávy by sa mali vyhnúť aj tehotné ženy. Niektoré látky obsiahnuté v káve majú nepriaznivé účinky na vývoj plodu a môžu byť príčinou nízkej pôrodnej váhy či predčasného pôrodu. Kávu radšej vynechajte aj v prípade, že trpíte kvasinkovou infekciou. Kofeín totiž vytvára kvasinkám ideálne prostredie na množenie.

Káva ďalej obsahuje aj látku zvanú cafestol. Tá síce významne pomáha predchádzať vzniku diabetu druhého stupňa, ale bohužiaľ tiež zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi. Všeobecne však nemožno povedať, že kto pije kávu, bude mať aj vysoký cholesterol. Záleží predovšetkým na celkovom životnom štýle každého z nás. Množstvo cafestolu je navyše možné ovplyvniť spôsobom prípravy nápoja, pretože táto látka priľne na papierovom filtri.

Zelená káva

V poslednej dobe sa teší veľkej popularite aj tzv. zelená káva. Nejde o nič iné ako o zrelé, ale nepražené kávové zrná. Na rozdiel od praženej kávy obsahuje vyššie množstvo antioxidantov a až o 60% viac kyseliny chlorogenovej. Tlmí chuť na sladké a pomáha spaľovať tuky - to z nej robí veľmi vyhľadávaný produkt v oblasti fitness a chudnutia. Pozor, aj pri zelenej káve platí, že pokiaľ sa skladuje dlho alebo je už namletá, bude pravdepodobne skazená a nášmu zdraviu príliš neprospeje.

Počítajte aj s tým, že za vyššie spomínané benefity zaplatíte chuťou; chuť zelenej kávy sa s tou praženou nedá v žiadnom prípade porovnať. Okrem množstva kyseliny chlorogénovej sú navyše rozdiely medzi praženými a nepraženými zrnami minimálne. Aj pražená káva, pokiaľ je čerstvá, v sebe uchová rad telu prospešných látok.

Či už zvolíte kávu praženú alebo nepraženú, zaujímajte sa predovšetkým o jej kvalitu. O to, akou prešla cestou, kým sa dostala až na váš stôl. Jedine kvalitná a čerstvá káva môže byť vášmu zdraviu na prospech. Ale pozor – akonáhle čerstvo praženú kávu raz ochutnáte, nebudete chcieť už žiadnu inú.